streda 15. decembra 2010

Naša stužková v Ríme



Tento deň začínal ako každý iný, v niečom bol však výnimočný. Nami,
študentmi 4.A triedy dlho očakávaný. Deň, keď sme odlietali na našu
stužkovú do Ríma.

Napätie sa dalo krájať. Každý z nás sa tešil na let lietadlom (pre
mnohých to bolo prvýkrát/. Ten naše očakávania naplnil. Bol
bezproblémový s neskutočne krásnym výhľadom na Zem a bez žalúdočných
ťažkostí. Po prílete do Ríma sme mali množstvo ďalších otázok: Ako sa
dostaneme na náš hotel a nájdeme ho vôbec? Nad naše očakávania nám to
išlo veľmi dobre. Pri východe z letiska sme si kúpili lístky na autobus,
ktorý nás priviezol len pár minút cesty pešo od nášho hotela.
Ubytovanie sa nám veľmi páčilo a tiež raňajky, ktoré nás každé ráno
čakali na stole.

Hneď prvý večer sme sa vybrali na prechádzku nočným Rímom. Zistili sme,
že bývame v "čínskej štvrti", čo nás aj celkom pobavilo. Na druhý deň
sme si naplánovali super deň, ktorý sme strávili prezeraním si slávnych
pamiatok Ríma - Fontány di Trevi, Španielskych schodov, Vatikánu a mnoho
ďalších. Najväčší zážitok sme mali z Vatikánu. Na naše prekvapenie,
dlhý rad, ktorý čakal na vstup do neskutočne krásnej stavby sa dosť
rýchlo míňal a po kontrole /takmer ako na letisku/ nás pustili dnu.
Prvým cieľom bolo dostať sa na kupolu /ktorá je oproti tej v Ostrihome
veľmi veľká a oveľa vyššia/. Zážitok z Vatikánu je neopísateľný. To si
človek musí zažiť na vlastnej koži. Až do večera sme sa prechádzali po
ostatných /už spomínaných/ pamiatkach.

Na tretí deň nám zostala už len jedna - Koloseum. Predstavte si, že sme
vystúpili z metra, vyšli k východu a prvé, čo sme videli, bola obrovská
stavba Kolosea. Všetci sme tak trochu ostali v šoku, lebo sme si
mysleli, že budme musieť túto pamiatku hľadať. Počasie nám v tento deň
veľmi neprialo, pretože celý deň pršalo. Poobede sme boli na izbách a
neskôr sme sa vybrali nakupovať. Náš výlet sa nemohol nezaobísť bez
zážitkov ako boli vytopenie kúpeľne, výpadok elektriny a mnoho ďalších.
Keďže sme sa navečer dosť unavili, nikomu sa nechcelo ísť von a tak sme
zostali na izbe a pospomínali sme na naše, spolu strávené chvíle.

Náš posledný deň bol opäť poznačený cestovnou horúčkou. Čakala nás cesta
domov a veľmi sme sa tešili na let. Po prílete na bratislavské letisko a
príchodom na železničnú stanicu sme si pomaly uvedomili, že sme opäť na
Slovensku. Konečne sme nastúpili do vlaku a tešili sa, že sa opäť
zvítame s našimi najbližšími, porozprávame im naše zážitky, odovzdáme
malé suveníry.

Môžem tvrdiť, že tieto naše spoločne strávené chvíle si už pravdepodobne
nezopakujeme, pretože sa začnú týždne povinností a učenia. Sme si istí,
že na tieto dni určite nezabudneme a budeme na ne spomínať veľmi dlho.



Nikoleta Oraveczová, 4.A

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára